Človek bol stvorený na obraz Boha. Preto, keď Ho chceš vidieť, pozri sa na svojho blížneho. Ako často však na to zabúdame a správame sa k sebe dosť zle a hlavne vidíme len to zlo. Možno si povieš, mám svoj kríž, svoje ťažkosti a problémy a ako by som ešte mal vidieť to dobré v tak zlom a nesympatickom inom človeku? A predsa, každý človek má v sebe aspoň niečo dobré, čo len treba nájsť a potom na tom stavať.
Raz dávno som počula príbeh, ako sa ktosi sťažoval Pánu Bohu, že jeho kríž je tak ťažký, a že najmä tí ľudia, ktorými je obklopený, sú tak falošní, tak zlí, sebeckí a tak mu ubližujú a tak radšej ostáva sám. Boh to počul a dal mu možnosť výberu iného kríža.
Muž vo sne vstúpil do miestnosti plnej krížov a začal si prezerať rôzne kríže – železné, drevené, zlaté ….,
Každý sa mu však zdal akýsi priťažký, dokonca aj tie zdanlivo najmenšie. Celý smutný napokon vzadu v miestnosti našiel jeden, ktorého váhu dokázal pomerne dobre niesť. Išiel s ním k Pánovi. „Našiel som si miesto svojho teda tento“ – ukázal spokojne. Boh na to : – „A vieš, že to je presne ten istý kríž, s ktorým si tu prišiel?“. Muž potom spoznal svoj kríž a uznal, že Boh vie čo robí, a že dáva človeku naozaj na plecia len toľko, čo dokáže naozaj uniesť a nie viac.
Aj tento kríž samoty (a vôbec každý iný kríž) raz skončí, lebo všetko raz skončí. Aj to nám môže byť útechou. Počas cesty sa však vždy nájdu Šimonovia a Veroniky, ktorí nám kúsok uľahčia našu púť púšťou. A prídu oázy a napokon skončí aj samotná púšť, v ktorej sa práve nachádzame. Preto by sme nemali byť smutní a nebrániť sa možno ďalšej životnej lekcii, ktorá formuje náš charakter počas putovania. Veľkým povzbudením je mi táto básnička:
Od zajtra budem smutný, až od zajtra.
Ale dnes budem spokojný.
Prečo mám byť smutný? Prečo?
Preto, že fúka nepriaznivý vietor?
Prečo by som mal dnes
bedákať nad zajtrajškom?
Možno zajtra bude pekne, možno bude jasno.
Možno zajtra bude zasa žiariť slnko.
A nebude tu nijaký dôvod na smútok.
Od zajtra budem smutný, až od zajtra.
Ale dnes budem spokojný
a každému smutnému dňu poviem:
Od zajtra budem smutný.
Dnes nie.
(báseň chlapca, ktorá sa našla v gete roku 1941).
(zdroj obrázku: scrabbookpages.com)
Pamätaj, iba Boh môže dať ozajstnú lásku, ale ty môžeš učiť milovať.. a prísť do oázy. Plakať s plačúcimi, radovať sa s radujúcimi, venovať úsmev aj keď ti je smutno, povedať blízkym a priateľom, že ich máš rád a že ich potrebuješ, … Sme totiž anjeli s jedným krídlom. Lietať môžeme len v objatí.